„Citáty – C. G. Jung“

Akceptácia seba samého je podstatou najväčšieho morálneho problému ľudstva a stručným stelesnením celého pohľadu na život. Nakŕmenie žobráka, odpustenie urážky či láska k svojmu nepriateľovi v mene Krista – to všetko sú nepochybne skvelé cnosti. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Ale čo ak odhalím, že najposlednejší z posledných, najchudobnejší zo všetkých žobrákov, najnehanebnejší zo všetkých vinníkov, či nepriateľ sám sú mojou súčasťou, a sám tu stojím v prosbe o almužnu mojej vlastnej láskavosti? Čo ak ja sám som si nepriateľ, ktorého mám milovať ? Čo potom? 

Výsadou života je možnosť stať sa tým, kým v skutočnosti sme.

Slzy, smútok a sklamanie sú trpké, ale iba múdrosť je pravým utešiteľom akéhokoľvek psychického utrpenia. 

Skutočne, múdrosť a horkosť sú formou dvoch možných alternatív:  tam kde je trpkosť, múdrosť chýba a kde je múdrosť, trpkosť nemôže byť.

  Ak si náš vnútorný stav neuvedomujeme, udeje sa nám vo vonkajšom svete vo forme osudu. Takpovediac, ak človek zostane nevedomý voči svojej vnútornej polarite, tak bude tento stav vyjadrený vonkajším konfliktom a človek roztrhnutý polaritou sveta.

Všetko čo nás irituje na druhých, môže viesť k lepšiemu pochopeniu samého seba.

Nanešťastie nie je pochýb o tom, že človek nie je v skutočnosti tak dobrý, ako si sám seba predstavuje. Každý človek vrhá „Tieň“, a čím menej si je ho vedomý, tým čiernejším a hustejším sa mu stáva. No čím viac sme si vedomí našej menejcennej stránky, máme vždy väčšiu šancu ju napraviť. V takom prípade, je táto stránka stále v kontakte s našimi záujmami podliehajúc neustálej obmene. V opačnom prípade, ak je náš „Tieň“ potlačený a izolovaný v nevedomí, nemá možnosť byť vedome napravený a nutne musí dôjsť k výbuchu v najmenej očakávanom momente. V každom momente tak vytvára nevedomú prekážku mariac všetky naše „dobré úmysly“.