Alchýmia, časť 1.

Alchýmia, časť 1.

Kým obyčajný človek,

zvykne obviňovať druhých ľudí a osud,

vznešený človek hľadá chybu

vo svojom vnútri.

I-ťing

Alchýmia.

Toto slovo v nás môže vyvolať niečo tajomné, nepoznané. Že je to mágia, čary alebo niečo konšpiračné, o čom sme už asi počuli, ale pravdepodobne nám náš „rozumný“ rozum povedal, že tomu netreba venovať viac času, ako by bolo potrebné, pretože je to pseudoveda alebo rozprávky.

Vďaka C. G. Jungovi a Jamesovi Hillmanovi, sa ale v 21. storočí znovu môžeme presvedčiť o tom, že človek minulosti, človek síce viac primitívny, no o to viac bližšie k bohu, bližšie k prírode poznal veci, ktoré my len znovu-objavujeme. A nakoniec im možno aj oveľa menej rozum-ieme. Alebo len inak?

(poznámka, keď používam slovo boh, nemyslím konkrétnu kresťanskú entitu, opisujem obraz, transcendentnosť, niečo čo nás presahuje, dosaďte si za to čokoľvek to pre Vás znamená)

O alchémii, o ktorej budem v tomto blogu písať sa dozvedáme z kníh približne zo 16. storočia, kedy sa formuje pod silným kresťanským vplyvom odlišná odnož mužov, skrytých v laboratóriách, hrajúc sa so sklenenými nádobami a manipulujúci s prazvláštnymi látkami.

Názory alchymistov boli aj vďaka (alebo bohu-žiaľ) duchovnému kresťanskému vplyvu, ktorý v tej dobe Európe prevládal samozrejme prifarbené. A možno nakoniec – kto vie – to boli veľmi múdre bytosti a vďaka používaniu symbolického jazyka, ktorý bol v zhode s kresťanskými tradíciami, neboli označovaní za kacírov a následne potrestaní. Pre nich, alebo skôr pre čitateľov ich doby, znamenalo Dielo – Magnum Opus vyslobodenie ducha z hmoty, z okov spútaných materiálnym svetom.

Potom je tu druhá, viac chamtivá a prefíkaná odnož alchymistov, ktorí sľubovali premenu ortuti alebo síry na Zlato, kde vzhľadom na ich neúspechy, plnili len zdanlivú funkciu pre svojho panovníka.

Asi o 500 rokov neskôr, sa psychológ Jung náhodou! začítal po už asi 30 rokoch skúseností do týchto stredovekých nečitateľných diel a zrazu mu svitlo z toľkých podobností! Aká náhoda, že každý človek, všetko čo zažíva premieňa do toho svojho subjektívna, toho čo už pozná a nachádza podobnosti aj na miestach, ktoré sú tak odlišné od pôvodného obrazu. Takže – pán Jung uvidel v alchýmii psychológiu!

A nebol až tak vedľa. Veď za chvíľku uvidíte sami 🙂

Celú túto teóriu, o niekoľko neskôr preložil do modernejšieho (a pre nás, ľudí 21. storočia, viac čitateľného ako Jungovho) jazyka James Hillman. Konečne začalo dávať aj mne zmysel, čo je to zelený lev požierajúci slnko, hermafrodit, homunukulus, prečo toľko ohňa, krvi, soli, menštruačnej krvi alebo spermií potrebovali alchymisti na premenu obyčajného kameňa na zlato.

Môžeme sa iba domnievať či aj oni sami vedeli, čo vlastne robia. Jediné čo vieme je iba to, že skutočné zlato sa nikomu dodnes vyrobiť nepodarilo. Podarilo sa vytvoriť niečo iné, lepšie.

Alchýmia ako sa postupne dozvieme v celom tomto seriáli nie je o ničom inom ako o našom vlastnom a jedinom skutočnom Diele – živote. Toto dielo je o oslobodení duše z doslovnosti a subjektívnosti, v ktorej sa ocitáme častejšie ako by sme chceli. O spôsobe, ako alchymista používal nádobu na to, aby materiál, ktorý v nej pretváral mohol s odstupom pozorovať, popisovať a stále pretvárať bez toho, aby v tej banke musel byť on sám.

Pripomína vám to niečo? Emóciu, v ktorej sa tak ľahko utopíme? Alebo zhoríme?

To čo sa môžeme v tomto seriáli naučiť je IBA nechať k sebe pristúpiť to najprirodzenejšie čo sme akosi v tejto modernej dobe stratili. Alebo lepšie… pozabudli. 🙂

A tým nie je nič iné ako symbolický jazyk, jazyk, ktorý k nám každý deň hovorí, neustále už milióny rokov. Cez sny, túžby, ktoré sú mnohokrát tak odlišné od toho čo vlastne „chceme“. Cez denné snívanie, cez neurózy, cez depresie, cez sklamania, úzkosti a aby sme neboli až tak negatívni aj cez zamilovanie, ktoré nám nedáva zmysel, cez múzy a umenie, cez to čo v nás vyvolá hudba, film či báseň. Je to práve tento symbolický jazyk, ktorý sa postupne naučíme vnímať ako keď sme ako malí s úžasom počúvali rozprávky. Pred tým než sme pochopili naším „vševediacim“ rozumom, že strigy, princezné a princovia proste neexistujú.

Ruku na srdce. Kto z vás niekde v hĺbke svojho srdca netúži(l) po žene, ktorú by bozkom mohol vyslobodiť z nejakého prekliatia. Nemal v sebe hrdinu, princa predierajúc sa cez tmavý les, čeliac obrovským prekážkam na ceste k vytúženému cieľu? alebo my ženy, netúžili po princovi na bielom BMW, ktorý by nás ochránil?

Máme to všetci v sebe. Či to chcete alebo nie.

Materia Prima

Materiál (Materia Prima), bez ktorého alchymista nemohol túto premenu ani začať, nazývali asi 400 rôznymi slovami, jedným z nich je aj materia confusia – tí čo vedia anglicky alebo latinsky už trošku chápu – v preklade, zmätená hmota, nepripomína vám to tak trochu samých seba?

Asi všetci sme stáli na križovatke života. Zmätení, neschopní sa pohnúť. Neschopní sa rozhodnúť. Nikto nám nedokázal v tej chvíli porozumieť, akokoľvek sme sa snažili.

Možno sme chvíľami mali pocit – možno sme to tak aj dokázali popísať, že sme ako v ohni, alebo naopak topili sme sa, sťahovalo nám hrdlo, zatmievalo sa nám pred očami, cítili sme nesmierne napätie. Čím dlhšie sme v tomto ohni vydržali, tým viac sme si uvedomovali, že niečo z vnútra chcelo ísť na povrch. Môžeme to popísať aj v modernom jazyku psychosomatiky ako reflux, stiahnutý žalúdok, migrény, nadúvanie, kožné problémy.

Tu sa chvíľu zastavím, aby som vás hneď nevydesila.

Všetko, všetko úplne všetko je s vami v poriadku. My, ty aj ja sme v poriadku. Je dôležité si to uvedomiť. Lepšie? 🙂

To čo nám moderná doba opakuje najčastejšie je, že niečo s nami nie je v poriadku. Hocičo. Aj keď ste v pohode, niekto vám povie, že tak to nemá byť. V podstate sa nemôžete cítiť v pohode. Musíte mať svojho terapeuta, psychológa, coacha alebo teda aspoň trénera.

Kto vám naposledy povedal, že všetko je v poriadku. Že nemusíte nič na sebe meniť, že ste skvelý taký aký ste. So všetkými „chybami“?

Nejde o to sa meniť podľa obrazu sveta ani o to meniť svet podľa obrazu svojho. Skôr o to či a ako dovolíme svetu vstúpiť do nás a jedine touto zmenou sa svet začne meniť „zázračne“ sám. 🙂

(Pokračovanie článku v druhej časti)

Pridaj komentár