Ježiš povedal:

Kto hľadá, nech neprestáva v hľadaní,

kým nenájde.

A až nájde, bude rozrušený.

Keď sa stane rozrušeným,

bude užasnutý,

a bude vládnuť nad Všetkým čo je.

Tomášovo evanjelium, verš 2.

Prima Materia

Takže, poďme sa vrátiť úplne na začiatok.

Ak sa raz skutočne rozhodneme vydať na cestu už viac nie hľadania, ale nachádzania, väčšinou sa sami ocitáme vo fáze, kedy sme zaplavení nespočetnými emóciami, otázkami, príbehmi, spomienkami, fantáziami – jednoducho povedané obrazmi. Máme o sebe a o svojom živote istú predstavu, istý obraz a isté nevedomé myšlienky nás ovládajú… a to je skvelé!

Skvelé preto, lebo v tomto momente dokážeme citlivejšie vnímať okrem nášho okolia aj metafory a obrazy vnútorného sveta. To, že im ešte nerozumieme zatiaľ vôbec nevadí. Z toho dôvodu tu okrem mnohých iných vied máme aj alchýmiu, ktorá nám vďaka Jungovi pomáha pochopiť a najmä dať zmysel tomu, čo práve prežívame.

Poviem Vám príbeh.

16. storočie, časy veľmi nestále, magické. Lesy sú plné príšer, duchovia a démoni sú úkazmi na dennom poriadku. Hromy sú trestom od božstva, ktoré sme rozhnevali. A niekde tam sa nachádza človek – večne zvedavý, zaujatý zázrakmi a hrôzami prírodných úkazov pozoruje to, čo jeho svet vypĺňa. Prírodu. Je tak zaujatý, že dnes by sme mu dali patologickú nálepku paranoje alebo aspoň nejakej cudzojazyčne znejúcej diagnózy, ktorá vzbudí rešpekt a špeciálnosť.

A tento človiečik je viac, než ostatní sedliaci fascinovaný istým materiálom, ktorý sa okolo neho nachádza. A keďže je už v dedine považovaný za pekného podivína, odoberie sa na samotu, kde sa svojím výskumom môže konečne venovať naplno a nerušene. Spája dokopy hmoty nezlučiteľné, rozbíja nezničiteľné, v kotlíkoch to buble, praská, horí.. niekedy dokonca vybuchuje. Všetky tieto materiály zapisuje tak, ako najlepšie vie, dokonca popisuje aj procesy – dnes by sme povedali – transmutácie.

Po dlhšom pozorovaní si začne všímať, že isté hmoty vylučujú v spojení s inými výpary, ktoré mu spôsobujú halucinácie a tie ho takmer otrávia na smrť! V tom musel mať prsty nejaký čert! Takže hmota, sama nevinná, iba sama sebou má – čuduj sa svete – démonické vlastnosti. Tento alchymista, nevediac že vo svojej primitívne nádhernej naivite práve popísal cez personifikáciu fenomén nám ľuďom 21. storočia tak známy – projekciu.

Démon v tejto čudesnej hmote sa ma pokúsil zabiť, takže pozor! – zapisuje.

Vďaka tomu, mohli by sme povedať, že tento človek bol tak hlúpy (na rozdiel od nás!), a pripisoval hmote ľudské vlastnosti aj jej premene, vďaka tomu, že sa tento človek hral na chemika a absolútne ničomu nerozumel, projektoval – prenášal do hmoty svoje vlastné psychické procesy a postoje v najčistejšej forme.

Vďake nemu – nim, pretože nebol sám, ktorý bol hmotou magicky priťahovaný, získal človek dnešný obrovské bohatstvo z týchto procesov, ktoré alchymisti v svojich laboratóriách zažívali, keď poznávali a premieňali prvotnú hmotu.

Dôležité je poznamenať, že každý alchymista si – samozrejme – vybral sebe najbližšiu, podľa vlastného vkusu – najmilšiu/najškaredšiu hmotu – hmotu, ktorá ho priam magicky priťahovala.

Za tých pár štyristo rokov sme sa niekam samozrejme posunuli. Sme múdri, už si myslíme, že vieme, ako veci fungujú, zlí duchovia z hmoty zmizli, čarodejnice nás nezačarujú a obri nezašliapnu.

Počkať, počkať.. skutočne? 🙂

Tieto obrazy stále žijú a sú nabité energiou možno ešte viac, ako v temnom stredoveku.

Tieto obrazy sa presídlili do nás. Do toho tajného miesta, čo sme len nedávno nazvali „nevedomie“.

Späť k poslednému odstavcu – nech trochu stimulujeme našu obrazotvornosť.

Démoni v hmote – nestalo sa nám všetkým niekedy to, že veci NASCHVÁL prestali fungovať, keď sme ich najviac potrebovali a potom sme tieto veci samozrejme dôsledne, priam rituálne museli potrestať za ich neadekvátne správanie deštrukciou. Toľká úľava.

Čarodejnice – o týchto snáď vieme všetci. Zákerná ženská, ktorá Vás jednoducho zmanipulovala. Teraz im občas hovoríme k**vy.

A moji obľúbení obri, ktorí nás zašliapnu – nadnárodné spoločnosti, banka, štát… nešliapu na nás odkedy sa vytratili z lesov?

Vďaka týmto projekciám, ktoré sú v našom živote veľmi dôležité si vytvárame most, ktorý môže spojiť to nevedomé s vedomím.

Prvotnou hmotou, s ktorou začíname pracovať sme my. A my sme jedinečné bytosti, ktoré prežívajú jedinečné okamihy, každý svojím vlastným spôsobom. No tak, ako sme jedineční, zároveň nie sme veľmi odlišní od austrálskeho Aboridžinca, ktorý plače tak isto ako my, smeje sa ako my a prežíva ľudské príbehy tak, ako my. Vďaka týmto príbehom, ktoré sú tým, čo nás v skutočnosti robí ľuďmi vieme, že aj keď sa naše utrpenie v tejto chvíli zdá také jedinečné, naši predkovia to isté zažívajú už po celé stáročia. Okolnosti sa menia, no formy zostávajú zachované, takzvané Jungove archetypy.

Príbeh nám dáva kľúč skrytý v obrazoch. To, čo máme všetci spoločné je istý dej, dej nášho života – príbeh sa vyvíja. Úvod – jadro – záver.  

Samozrejme, že to nie je tak jednoduché ako to znie, aj keď taoisti by so mnou v tejto chvíli nesúhlasili. 🙂

Alchymisti nám dali kľúč.

Pripravila som pre Vás na začiatok krátky zoznam látok alebo materiálov, ktoré alchymista považoval za základný materiál – Materia Prima. Tak ako som už spomínala, každý tú svoju obľúbenú. Predstavte si to ako miestnosť, kde sedí tridsať ľudí. A každý z nich Vám povie, čo ich najviac trápi. Jeden povie: manželka, druhý: práca, tretí: môj vzťah s rodičmi, štvrtý: neopätovaná láska a tak ďalej. Pre každého je v istom momente života najdôležitejšie niečo iné. (Aj alchymisti sa hádali.)

Takže jednými z mnohých látok v alchymistickom slovníku boli:

• popol – dnešný syndróm vyhorenia, všetko zhorelo v ohni prehnaných ambícií a teraz je prácou alchymistu pretvoriť pridaním živej vody opäť z tejto beztvarej hmoty niečo živé
• panenské mlieko – sladká naivita, popieranie, tak časté: Nevieeeeem, Fáááákt? popieranie rastu, zodpovednosti za svoj život
• hmla/hmlovina – zmätok, zahmlené videnie, strata smeru.. (čo musí alchymista pridať aby sa hmla rozplynula? 🙂 – viac vody, vlhkosti už nie, ale oheň!)
• čierny vrch – nezdolateľná hromada povinností, ktorá sa pred nami týči, nedá sa obísť..

Týchto látok popísali asi 400 a nejde o to, aby som teraz neodkladne zistil(a), ktorý na mňa platí najviac –AKO NA TO návod, ktorý môžem na seba jednoducho aplikovať.

Ak ste dočítali až sem, ide o to, ako si čo najlepšie pomocou obrazov predstaviť svoju situáciu – kým som, ako svet vnímam a ako sa stať na moment alchymistom, ktorý z tejto zatiaľ beztvarej, takmer neuchopiteľnej hmoty môže vytvoriť dielo, ktorého výsledkom bude Kameň mudrcov – naša duša vyslobodená z okov doslovnosti.

(AKO NA TO si povieme v ďalšom článku. 🙂 )