Umenie
Kinematografia a rôzne druhy umenia, ktoré nám môžu symbolickým jazykom bližšie popísať základné archetypy ľudstva vo forme obrazu.
Kinematografia
Persona
réžia: Ingmar Bergman
Samotný názov filmu nás vedie k Jungovému konceptu persony– masky alebo tváre, ktorú ukazujeme svetu. Film začína spomienkami malého chlapca na svoju matku. V krátkych zostrihoch môžeme vidieť sekvenciu strihov – symbolov, ktoré nás uvádzajú do atmosféry Bergmanovho prejavu. Následne sme oslepení svetlom a malý chlapec sa snaží dotknúť rozostreného obrazu svojej matky. Príbeh vstupuje do psyché matky, ktorá z neznámeho dôvodu prestala rozprávať. V postave jej opatrovateľky Almy –ego– je charakteristický psychologický protipól (Tieň) hlavnej postavy. Cez snové symboly a rozhovory, akúsi vnútornú analýzu sa z hlavnej postavy stáva tichý terapeut (poslucháč), zatiaľ čo opatrovateľka sama spoznáva svoju tienistú stránku v konfrontácii s projekciou svojho vnútorného obrazu na hlavnú postavu. Stáva sa hlasom v jej hlave. Na konci filmu je kamera náhle obrátená na tvorcov filmu, do vnútra- na pozorovateľa – takzvané Jungove Self. Matka držiac v ruke roztrhnutú fotku svojho syna ako symbol odmietnutia materskej role. Pochopenie tohto obrazu autorom, sa odráža na konci filmu premietaným obrazom matky, kde obraz už je ostrý.
Grék Zorba
réžia: Michael Cacoyannis
Tento bohémsky film nám odhaľuje v postave Zorbu archetyp Milenca (milovník, ktorý dáva mužskej psyché schopnosť prežívať city, oceňovať krásu a užívať si radosti života). Hlavná postava – Zorba, stretáva mladíka, ktorý je intelektuálne a svetsky prispôsobený žiť jednoduchý, no pritom „nudný“ život. Zorbova vášnivosť a hedonismus ho spočiatku priam desí. Napriek tomu ho pozve do svojho sídla, aby mu pomohol s opravou domu na Kréte. Zorba je oportunista so sedliackym rozumom, no s neopakovateľným bohémskym štýlom. Múdrosť a odvaha sa cez neho prejavujú priamo a prirodzene. Stáva sa mladíkovi v psychologickom ponímaní Tieňom – archetypom, ktorý musí v sebe odkryť. Počas filmu je stavaný do situácií, ktoré Zorba zvláda s ľahkosťou, no zároveň s kontemplačnou hĺbkou prítomného okamihu. Vo filme sa mladík dostáva aj do konfrontácie so svojou animou v obraze vdovy, ktorú považuje za neskrotené zviera – neustále neschopný citovosti. Film končí pádom stavby, na ktorej spolu pracovali celým dejom – je to akési mystické dielo. Po neúspechu, keď všetci zutekajú pred pred strachom z nevydareného diela, Zorba v úžase vidí to, čo nikto z nás. Pád tak nádherný, že to všetko stálo za to. Obaja upadnú do hurónskeho smiechu a následného tanca, kedy mladík došiel k pochopeniu nestálosti života – bytia, ktoré má nádych sedliackeho zen-buddhizmu.
Fight Club – Klub bitkárov
Stručný výklad tohto filmu prináša na svetlo koncept tzv. Tieňa (Shadow) z jungiánskej perspektívy v mytologickom zmysle vo fantastickom podaní režiséra Davida Finchera. Podobným motívom z histórie je aj príbeh Dr Jekyll a Mr Hyde. Hlavnou postavou v Klube bitkárov je bezmenný „Rozprávač“ príbehu, ktorý žije typický život človeka 21. storočia. Jeho identita je neznáma nielen publiku, ale aj jemu samému. Žije jednoduchý konzumný život, nestará sa príliš o zmysel svojej existencie a rutinným opakovaním rovnakých činností si udržuje svoju bezpečnú ilúziu o realite. Jediný problém, ktorý ho trápi je nespavosť. Ako sám tvrdí: „…je to nemožnosť zaspať a prebudiť sa zároveň.“ Tento stav sa podvedome naakumuluje v jeho nevedomí do neudržateľnej fázy, kedy si Rozprávač zhmotní svoju vlastnú nevedomú stránku v postave Tylera Durdena. Táto postava je opakom persony Rozprávača. Sexy, úspešný, nezávislý mladík s nekonvenčnými hodnotami. Okamžite je k tejto postave magicky priťahovaný. Po prvom večeri, kedy ho Tyler vyzve na priateľský súboj, Rozprávač konečne po dlhej dobe sladko zaspí. Medzitým stretáva Marlu (jeho obraz vnútornej ženy – animy), ženy ktorú, kvôli nerozvinutej osobnosti nedokáže zaujať v normálnom živote a podvedome si k nej vytvára odpor, pretože ešte nie je schopný vytvoriť vzťah. Neskôr, na jeho veľké sklamanie zistí, ako Tyler, ktorého tak veľmi obdivuje zažíva – v noci, keď on spí – sexuálne momenty s Marlou. Tu vzniká prvý rozpor s postavou Tylera. S priateľského náhodného súboja medzi hlavnými postavami, vzniká medzitým klub bitkárov, kde sa stretávajú muži, ktorí sú frustrovaní a tak ako Rozprávač zatiaľ nedokázali integrovať svoju temnú stránku – Tieň. Tento klub sa rozrastá závratnou rýchlosťou, kedy Rozprávač stráca kontrolu nad celou organizáciou. Zisťuje, že vždy keď zaspí, Tyler pracuje mimo jeho vedomia – tak veľmi je odrezaný od svojej inej polovice samého seba. Agresia a sklamanie, ktoré sa vystupňuje spolu s konfliktom s Marlou vyústi v Rozprávačovo uvedomenie si, že Tyler neexistuje a je to celý čas vlastne on sám. Vydesený dôsledkami sa snaží celý projekt zastaviť. Nevedomie nad ním síce prebralo moc, ale uvedomením si svojej negatívnej podstaty – integráciou negatívnej podstaty samého seba – získava nad Tylerom – Tieňom moc v záverečnej scéne, kedy sa pokúsi prevziať kontrolu. V poslednej scéne vidíme aj následný posun v Rozprávačovej nadobudnutej vzťahovosti k Marle.
